Detská fantázia

Autor: Lenka Dyankov | 13.3.2013 o 13:11 | (upravené 13.3.2013 o 13:31) Karma článku: 7,15 | Prečítané:  512x

Deti a dospelí sú okrem jasných fyzických odlišností rozdielni aj vo vnímaní sveta (samozrejme). Čím som staršia, tým väčší strach mám z množstva vecí – umrel vo mne adrenalín. Dnes by som sa nespustila na kolieskových korčuliach z veľkého kopca pri nemocnici, neskočila by som z útesu do mora a množstvo ďalších vecí, ktoré by som neurobila bez pokakania sa. Zato deti (apoň tie moje) sa vrhajú z rôznych vyvýšených miest ako rockové hviezdy do davu bez toho, aby sa uistili, či ich má kto chytiť. Majú v sebe absolútnu istotu, že tam predsa len nejaká mama bude!

plán výroby rohlíkového robotaplán výroby rohlíkového robotaja
Deti neznášajú ochutnávať nové veci – fúj, to je červené, to je zelené, to je tvrdé, nemám to rád! Do desiatich rokov vo väčšine preplávajú s bezfarebnými a čo najmenej výraznymi jedlami. Určite také nie sú všetky, ale väčšina, ktorých poznám sa od veku dvoch rokov rozhodla zásadne vymýšľať, bez toho, aby dali tomu kúsku zeleniny čo i len malinkú šancu. Môj syn bol minule celý bez seba, keď dokázal oblízať surovú rajčinu! „Mami, mami, povieš pani doktorke, že už som oblízal rajčinu?“ O prazvláštnej neznášanlivosti hrášku ani nehovorím... Ja som vyrástla na krupičke, suchých haluškách a pyréčku....žijem. Dnes by som okrem huspeniny zjedla snáď aj smažené kobylky. Z kopca sa na korčuliach asi nespustím, ale budem intenzívne premýšľať nad tandemovým zoskokom. Deti tiež oplývajú nekonečnou a nepoškvrnenou fantáziou, v ktorej je absolútne potrebné ich podporovať a čo najmenej im zakazovať. Chcú všetko, lebo nepoznajú hodnotu peňazí a keď už im z toho večného omieľania zakotví v hlavičke slovo „peniaze“, tak sa ma pri každom letáku z detského obchodu spýtajú „Koľko to stojí?“. Keby som povedala hocijakú sumu, nasleduje otázka „To je veľa?“. Pre nich nič nie je veľa, lebo nechápu, čo stojí život a pokiaľ nebudú nútení postarať sa sami o seba, ani to nezistia. Keď môj syn náhodou nájde drobné, ktoré mi vypadli niekedy niekde z vačku, príde sa ma spýtať „Koľko to je peňazí?“ „10 centov.“ „To je veľa?“ „Nie, za to si kúpiš rohlík.“ O chvíľu sa vráti s nadšením. „Potrebujem 8 rohlíkov, aby som z nich vyrobil robota!“ Ja sa na tom zasmejem, nie preto, že je to smiešne, ale od radosti, aký je vynaliezavý a vo všetkom objavý nové možnosti. Veci majú pre neho hodnotu hračiek (lebo tie sú pre neho najdôležitešie,nie jedlo,ani elektrina,ani plyn). Hodnotu všetkého premietne do hračkovej meny. Na druhý deň nakreslil plán, ako z rohlíkov vyrobiť robota. Je skvelé, ako ho to, že mu nekúpim nejakú hmyzotováreň nedostane do úzkych -a nevadí, veď ja si z rohlíkov vyrobím robota! Chcela by som oplývať detskou čistotou duše, lebo ja keď chcem nové auto, neviem ho nahradiť kartónovou krabicou. Je mi ľúto detí, ktoré sú nútené stať sa príliš skoro dospelými, lebo tým prichádzajú o vesmír plný fantázie bez hraníc, o sny, ktoré nesúvisia s jedlom, spaním, čistým oblečením a teplom domova. Prichádzajú o detskú dušu. Pripravujú ich o to dospelí, ktorí tiež prišli príliš skoro o detskú dušu a z toho začarovaného kruhu niet cesty von, aj keby sa tisíc sociálnych pracovníkov snažilo. Ak sa raz v človeku zakotví strach o vlastné bytie, už ho z neho nič nedostane. Môže si občas zaspievať, niečo nakresliť, ale už je na veky dospelým, príliš skoro.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?