Začala som prezerať pracovné portály a hneď sa mi nejaké ponuky zapáčili, tak som im poslala životopis. Všetko, čo požadovali som bola čistá Ja! S úsmevom na tvári a so sebavedomím, ktoré sa dalo vystreľovať guľometom, som poslala prvý životopis. Od začiatku som bola skalopevne presvedčená, že ma pozvú na pohovor a budem tam pracovať. S manželom sme sa bavili čo, ako bude, keď tam nastúpim. Oni mi však do 15 dní, ako uvádzali v inzeráte, neodpísali na moju žiadosť. ONI MI ANI NEODPÍSALI!! Rozhorčenie striedal hnev a potom prišlo sklamanie. Prečo ma nevybrali a prečo mi ani neodpísali? Veď spĺňam do bodky všetko, čo od uchádzača požadovali, ešte mám o tri roky viac skúseností, ako chceli a nič. Tak som poslala ďalší životopis. Opäť s nadšením, opäť som to v tom popise požiadaviek na zamestnanca bola JA. Dokonca som si v rýchlosti naštudovala podstatné fakty o produktoch a trhoch, aby som na pohovore bola pripravená. Opäť mi ani neodpísali! Moje pocity boli menej emotívne, ako po prvýkrát, ale sklamanie veľké. Tak som sa pozrela na ten svoj životopis, či nie je chyba v ňom, v mojom živote. Zdal sa mi dosť pekný, pôsobivý a moja kvalifikácia z neho bola zjavná. Naštudovala som si pár vzorových CV z internetu. Predsa len je to dlhá doba, čo som nejaký životopis posielala. Možno sa niečo zmenilo v trendoch písania CVčiek. Nie som stará, mám len 30, ale stalo sa mi, že už siedmy rok robím tú istú prácu. Za sedem rokov sa vo sfére CV zmenilo šialene veľa! Každý pohľadu a čítania hodný životopis musí obsahovať minimálne štyri super lákavé výrazy.
Prerobila som svoj životopis do modernej podoby. Urobila som si novú fotku a poslala ho ďalším firmám. Žiadne odpovede na moje žiadosti som nedostávala, už som to emotívne neprežívala. Sklamanie sa vo mne udomácnilo dlhodobo a ja som začala posielať tých životopisov stále viac. Vždy som vedela , že funguje dohadzovanie pracovných pozícií známym a rodine a tak medzi sebou, ale mňa sa to nikdy nedotklo. Teraz som nad tým začala premýšľať. Iné vysvetlenie totiž nemám. Ak dám inzerát na obsadenie pracovného miesta a odpíše mi xy ľudí, z toho x spĺňa požiadavky do bodky, ale z určitých dôvodov pozvem na pohovor len pár z tých x, je slušné a profesionálne tomu zvyšku aspoň odpísať. Ja to robím, aj keď mi pošlú ľudia nezmyselné maily. Odpíšem, lebo nezastupujem len samu seba, ale aj určité obchodné meno a to musí byť perfektné. Tiež som si všimla, že sa na pracovných portáloch množia ponuky od personálnych agentúr, ktoré ani nenapíšu, pre akú spoločnosť hľadajú zamestnanca. Všetky majú veľmi podobné ponuky typu: veľká/nadnárodná/zahraničná/s dlhodobou pôsobnosťou na trhu SPOLOCNOSŤ hľadá nových ľudí do svojho tímu....práca v mladom kolektíve.....nadštandardné finančné ohodnotenie.....služobný automobil aj na súkromné účely......
Posielala som životopis už aj tam...zúfalec. Prečo to vlastne robím, keď nemusím? Pretože som presne ako v tom mojom životopise -ctižiadostivá, húževnatá a chcem dotiahnuť veci do konca! A mne raz niekto odpíše, verím tomu. Ja sa nevzdám!
Tisíce ľudí na Slovensku nemajú prácu a bude ich žiaľ asi viac. Preto by bolo slušné a profesionálne ľuďom aspoň ODPISOVAŤ NA ŽIVOTOPISY, aby nemali pocit totálneho sklamania a ich myšlienky nezačali napádať paranoidné predstavy o rodinkárstve, známostiach a podobných milých veciach vo firmách.
Ďakujem.
